Opakovane sa objavujú informácie o tom, ako zamestnávatelia nevedia nájsť zamestnancov na voľné pracovné miesta. Títo zamestnávatelia sa pritom tvária, ako keby oni boli obeťami a zároveň akoby vôbec nevedeli, aká je skutočnosť.

Tá je taká, že ich podnikanie môže existovať len vďaka tomu, že náš štát sa hlási k trhovej ekonomike a k súkromnému vlastníctvu. Keby to tak nebolo, ich podniky by boli už dávno zoštátnené. Našťastie sa teda hlásime k slobodné trhu. Ten má ale dve strany, ako minca: na jednej strane znamená súkromné vlastníctvo a súkromné podnikanie, no na druhej strane vyžaduje fungujúci mechanizmu určovania cien tovarov a služieb prostredníctvom ponuky a dopytu.

A tu je ten háčik: Nariekajúci zamestnávatelia evidentne ponúkajú za prácu nízku cenu - nízku mzdu. Ak by sa totiž správali trhovo, zvyšovali by ponúkanú cenu za prácu až do chvíle, kým by sa ponuka práce a dopyt po práci nestretli na cene, ktorá by predstavovala novú trhovú rovnováhu. To sú vekmi overené základné makroekonomické princípy.

Ale keďže by museli hlbšie siahnuť do svojich peňaženiek, čo sa im voľajako nechce, radšej sa budú tváriť ako hlupáčikovia-chudáčikovia a obviňovať hocikoho a hocičo, len nie skutočného vinníka svojich problémov - svoju vlastnú ignoráciu trhových princípov.

Keď sa konečne začnú títo zamestnávatelia správať ako skutoční podnikatelia slobodného trhu, možno sa nebudeme stačiť čudovať, že aj bez osobitných stimulov sa začnú naši ľudia pracujúci v zahraničí vracať domov.